Ján Varhol - osobný blog

V poslednom čase to so mnou ide dolu kopcom - väčšinou na bicykli ale je to tak. Patrím k tej skupine ľudí, ktorá si pri odchode z domu už automaticky dáva prilbu i keď idem len vyniesť smetie a v čakárni u lekára ma najviac trápi ak vidím nejkého vozíčkara s nesprávne nahustenými pneumatikami. Toto posadnutie sa muselo nejako prejaviť vo forme väčších a ešte väčších bláznovstiev až to skončilo pravidelnou účasťou na mtb cyklomaratónoch. O košickom som už písal, po ňom som bol rozbiť prilbu, kľuky a predné koleso na kráľovskom, troška “oddychu” na turistrallye (kde som skončil s Peťou na peknom 5. mieste z 11-tich v kategórii) a symbolické zavŕšenie mojej sezóny sa uskutočnilo posledný víkend v srdci Slovenského raja na Sintesi XCM maratóne i napriek tomu, že ma to láka ešte v októbri do Mlyniek na dlhú trať. Čítaj ďalej »

Pôvodne som chcel napísať dlhý report z môjho prvého cyklomaratónu, ale v okolí sa deje toľko vecí, že nemám čas vysedávať pri PC okrem pracovných povinností, takže teraz všetko naraz, krátko a rýchlo.

27. júna, 3 dni po meninách som si odjazdil polmaratónsku trasu 1. košického merida bikemaratónu - úspešne. Ako Mastodont poznamenal: “Jediná šanca pre nás vyhrať je v tombole.” No aj vďaka Stejovej rade, že kto brzdí nevyhráva som to v svojej kategórii (muži 19-39) dotiahol na 53. miesto zo 79-tich ktorí dorazili do cieľa. Veľká vďaka patrí Zuskymu, ktorý ma odviezol na Jahodnú. Verejná fotogaléria je na facebooku.

Čo to som pochodil i rekreačne. S Trónom som si dal Kojšovku a s Krtkami toho bolo neúrekom: na PTZ cez Kojšovku, Hornádske mosty a mostíky,  cez Silicu a Zádiel, vodácke šantenie na Ružíne, Šugovská dolina, otváranie chodníkov vo Vihorlate, kynologický deň v Jaklovciach, vandrovanie severným Maďarskom. Jednoducho sme sa nenudili.

Úlet bol trošku mimo. Hlavne kvôli napadnutiu stránky, ktoré je už ale vyriešené a všetko beží, ako má. Dokonca v časopise pribudol článok, ktorý stojí za prečítanie - niežeby tie ostatné za to nestáli
Užívajte si leto a nečítajte blogy. Šup šup vonku, do lesa, k vode, na hory. Vysedávať budete na dôchodku.

PS: Janka spustila najvizitky.sk.

Vedel som, že to Janka niekam dotiahne, ale že sa jej tak skoro dostane takej popularity, to som nečakal. Videl som ju častokrát na pódiu s  úleťáckou Alenkou, ako moderovali jednotlivé akcie Úletu, no takto vystúpiť i na internete, to chce odvahu.

Stručný rozhovor s ňou nájdete na 80dni.com. Aby som doplnil, tak Janka Kopernická je nielen dobrá kamarátka, ale i schopná kolegynka ako v ziskovej, tak i v neziskovej zóne. Osobne si myslím, že si takúto popularitu i zaslúži a stránka 80dni.com môže byť pyšná, že má s ňou rozhovor medzi prvými. Držíme prsty, Janka

Síce som sa v zime bicyklovať neprestal, ale prestal som písať na blog, čo je škoda, lebo stále sa niečo deje a posledná akcia naozaj stojí za zmienku: Pochod priateľstva Veľkým Miličom.  Kvôli môjmu pochorobnému stavu som sa rozhodol pridať k väčšine a šiel vlakom až do Slanca. Samozrejme, že poniektorí krti sme s turistikou začali už vo vlaku, keďže sa nám bicykle nezmestili do predného oddielu. Teda pochod na začiatok vlaku, zapísať sa, vyfasovať reflexné vesty, zastávku dve si posedieť a začať pochod vlakom späť dozadu.

V Slanci sa nás vychŕlil celkom slušný počet z toho 37 bicyklov. Makovica, náš hlavný bicyklový organizátor mala všetko dokonale pod palcom - okrem svojej prilby, ktorú nechala na sedadle vo vlaku. Kým si ešte vybavovala spätný lístok pre svoju prilbu z nasledujúcej zastávky do späť do Košíc, niektorí už vyrážali, takže som dostal na starosť ísť dopredu, keďže ako člen organizátorského tímu som mal reflexnú vestu a blikal som kde sa len dalo. Čítaj ďalej »

Pred časom som na facebooku videl, že sa Maťo, dlhoročný kamarát a spolužiak zo školských čias, chystá na urban. Tak som sa spýtal, čože to je a podarilo sa mi na taký menší s ním dostať. Bola tam ešte M4k - kto študuje medicínu v Košiciach, mohol by ju poznať.

M4k mala tiež otázky, čože to je, ten urban, vďaka čomu som sa aj ja priučil, že ide o tzv. Urban Exploration, čiže spoznávanie opustených objektov v meste. Našim cieľom bola budova, ktorú videl Maťo pred pár dňami horieť v skoro opustenom areáli neďaleko novej nemocnice. Takže vyzbrojení 1,5l Kelta v plastovej fľaši a čipsami sme sa vydali dierou v plote dovnútra. Okrem porozbíjaných počítačov, rôznych ochranných prostriedkov a bývalej hlavičky jednej bábiky sme našli aj veľmi úhľadne pochovaný koberec. Zvyšok by už mali vypovedať fotky. tesne po opustení areálu pristála ani nie 50m od spáleniska čierna helikoptéra,a le to sme už boli “na úteku” za ohradou a narazili sme na ďalšiu vec, ktorú sme dnes vôbec nečakali: Čítaj ďalej »

Tento príspevok nie je určený na pochopenie. Za pochopenie ďakujem.

Ráno bola taká hustá hmla, že som nevidel ani na blok oproti. Zato prekvapivo teplo. Čakalo ma dokončovanie demoverzie novej stránky úletu. Taký prázdny deň. Čakanie. Cez víkend neidem s krtkami nikam, chystám sa k starej mame. Môj to-do list obsahuje už cez 10 položiek, vďakabohu, inak by to čakanie bolo ešte neznesiteľnejšie. Bodlo by sa opraviť bicykel. Pozerám si blog, na ktorom som nebol už veky. Divné myšlienky nad fotkami z facebooku. Zotmelo sa ešte počas valného zhromaždenia, prekvapivo produktívneho valného zhromaždenia.

Príjemný pokec cestou domov, rozmýšľanie, sprcha. V mailoch nič zaujímavé, tak zapínam last.fm a pokračujem v práci. Ale najprv…

Moja turistická mánia ma jednoducho nepustí a aj napriek poruche bicykla musím chodiť aspoň pešo. S mierne švihnutou skupinkou turistov/krtkov, i keď je tam jedna ofca, áno ofca, sme sa vydali do prešovského kraja. Celá cesta bola pre mňa úplne nová čiže som sa pochopiteľne tešil. Cestou boli dva minerálne pramene a veľa zábavy i šliapania v hlbokom snehu. Viac na http://krtkovander.sk/nasa-tura-vylet/szzt-presov-cemjata.

Tak som sa zúčastnil 46. mestského zrazu turistov na Chate Lajoška pri Košiciach. Na to, že skoro v kuse pršalo a cesta bola plná mlák, ľadu a vyjazdenej hmoty na opísanie ktorej by som musel používať nadávky došlo prekvapivo veľa ľudí. Cez 50. Počítalo sa s oveľa vyššou účasťou, ale v takomto počasí sme boli všetci nadšení.  Podrobnosti aj s fotkami z akcie nájdete na stránke Krtkovander. Tak čo, pridáte sa k nám na budúci rok?

A aj celkom originálny na slovenské pomery. Nejaký čas jej tam už funguje aj blog no ak ste zvedaví na to, čo ponúka a čo-to o nej, odporúčam http://kopernicka.sk/

Často zvykneme hovoriť v akej uponáhľanej dobe to žijeme, ale je to pravda? A ak áno, je to vôbec zlé? Dá sa z toho ťažiť? Tieto a podobné otázky sa mi teraz vynárajú v hlave. V čase písania mám už 6 minút 23 rokov. 11 sekúnd po polnoci mi došlo prvé blahoželanie, do troch minút druhé a pod 6 minút i tretie. Kam sa to ponáhľame?

V prvom rade prečo sa ponáhľať? Smrť čaká každého či sa ponáhľa alebo nie. A človek vie denne stihnúť veľa vecí. Trochu mi trvalo kým som objavil webové služby, ktoré mi pomáhajú šetriť čas a ponáhľať sa pomaly. Napríklad taký Facebook, Delicious a Google RSS reader. Som v kontakte so známymi, ukladám si zaujímavé odkazy a návody do budúcna a tiež sa dozviem niečo nové. Nemusím polovičku stretnutia s jedným starým kamarátom stráviť preberaním kto čo kde a kedy, lebo to už viem a môžeme sa venovať iným svetovým problémom. Nemusím x-krát hľadať ako sa robí to či ono, pretože mám užitočné odkazy a nástroje uložené a onálepkované v priehľadných priečinkoch. A takisto nemusím denne kontrolovať vyše stovku obľúbených webov, ale si len vyberám to najzaujímavejšie z obľúbených. Toto je šetrenie času! Čítaj ďalej »